SKÚSENOSŤ VLÁDKYNE SILY (ŠTUDENTKY EQUILIBRIA ACADEMY)

Po dnešnom meetingu ma opäť opanovala veľká radosť, mala som dojem, že Sid bol taký reaktívnejší, hlavne jeho krátky prejav na tému:

"Nenechajte sa obmedzovať" a zdieľanie o strachu, ktorý musel prekonať pri svojom rozvoji, to na mňa zapôsobilo veľmi, vedomie, že nie je nejaká superbytosť, ale že mal strach rovnako ako ja.

Veľmi ma upokojilo, že v tom astrálnom priestore sa vlastne asi stretávam s bytosťami a energiami ako vo svojom živote, že tie základné princípy tam platia rovnako, ale len silnejšie. Že aj tu sa predsa musím snažiť chrániť vlastnú energiu a musím vedieť, čo sa s ňou deje, keď som v kontakte s ľuďmi, miestami, udalosťami atď... že to sú stále len externé vplyvy a ja mám predsa tú silu.

Neverím, že by mohlo byť niečo horšie, než som už zažila, keď som sa svojej sily bála. Takže dobré. No ale ja mám proste stále pocit, že som objavila domov. Že presne toto som celý život hľadala, ale cítila som sa veľmi sama, stretávala som ľudí, čo majú niektoré spoločné črty, ale nikdy to nebolo také čisté a presne vydefinované, ako mi príde v Láskyplnom Svete, tá cesta mi dáva taký zmysel!

Zaujímalo by ma, či existujú nejaké ďalšie také spoločnosti a či majú medzinárodné konferencie a vedia o sebe... a majú skutočné poznanie, ale napríklad iné prístupy. Pretože to som dúfala, že nájdem v psychológii, ale psychológia sa zaoberá len mysľou a fyziológiou mozgu. Keď sa skúmajú nejaké stavy rozšíreného vedomia ako napríklad v transpersonálnej psychológii, tak je to stále len výskum, ale ja nepotrebujem nikomu dokazovať, že nejaké stavy sú reálne, ja ich chcem zažiť a chcem ich mať v repertoári.

Vždy ma zaujímala pravda, ale tá, s ktorou prichádza veda je síce nutný progres a vývoj spoločnosti a mám ju vo veľkej úcte, ale osobne ma už veľmi nezaujíma, jedine ako potvrdenie pre okolie alebo pre mňa niekedy. Nie ako východisko a cieľ. Toto, Equilibria Academy je tá cesta! Som taká zvedavá, kam ma to zavedie, je to domov, je to domov. Zatiaľ najviac domov, čo sa týka spoločenstva a myšlienok a prístupu, aký som tu spoznala.

Príde mi to až neuveriteľné, pretože keď som bola mladšia a viedla filozofické debaty s hlbavými priateľmi, často som hovorila, že chcem nájsť univerzálny kľúč, že verím, že existuje, mala som od malička ten pocit....

Mám ale nejaké pozastavenie s tým nadefinovaním budúcnosti. Ja si môžem vymyslieť čokoľvek a ak na tom budem trvať, stane sa to. To už viem. Veľakrát sa mi to potvrdilo a ja som presne cítila tie momenty. Občas to bol ale výsmech. Ako keby mi vesmír hovoril: "Máš presne, čo si chcela. Si šťastná? Nie si, čo?" Napríklad keď som hrala na veľkej stage na Colours of Ostrava so super kapelou koncert, kde boli všetci moji osudoví muži a veľa priateľov z rodného mesta, také zadosťučinenie, obrovsky silná energia, koncert v naj festivalovom čase... ale ja som bola taká nešťastná v tú chvíľu a mala som v sebe toľko bolesti a hnevu a celá tá energia tej kapely ma trápila a vláčila v tých horších zákutiach mojej osobnosti... splnilo sa to viackrát takto zvlášť.

Chcem si priať správne, nie si len niečo nadiktovať, musí to zo mňa vychádzať, ale ja neviem, čo to bude za tri roky. Teraz to neviem, pretože vnímam, že sa deje niečo zásadné v mojom živote. Najradšej by som povedala, že chcem byť čo najviac profesijne ponorená do Equilibria Academy a budovať platformu v Londýne a potom len hrať koncerty a pracovať na vlastnom umeleckom projekte. To by mi teraz prišlo správne. A chcem mať svoju značku oblečenia. Taktiež ma napadlo, že Equilibria Academy nemá podcasty, že by som veľmi rada robila rozhovory s rôznymi ľuďmi v tomto poli, viedla ďalších ľudí atď...

Cítim, že som na správnom mieste, ale nemám dojem, že to je nejaké ego, cítim sa iba na svojej ceste. Ale nechcem to uponáhľať. Mám dojem, že nemám tak čisté a vycentrované vedomie, aby som si teraz mohla pre seba s čistým svedomím niečo priať. Pretože moje priania ma potom budú vláčiť svetom a ja chcem, aby to malo zmysel. Potrebujem sa dostať hlbšie. Mám istotu v hraní koncertov na bicie. Tam som si toho splnila veľa, ale viem, že to nie je všetko ešte. Mám okolo seba teraz jeden taký tím, čo mi pomáha budovať vlastnú značku, ale je to hrozne vymyslené hlavou a cieli to na to, čo môžem ponúknuť a kto je môj klient atď..., ale ja mám z toho divný pocit. Nevychádza to z toho pravého jadra, tie úlohy sa mi nechcú potom robiť, ktoré si sama vymyslím, je to super nápad, ale nemám ten plameň... nedokážem to ale zatiaľ úplne oddeliť od lenivosti.

Jediná vec, ktorá ma fakt baví teraz, je všetko ohľadom Equilibria Academy a hranie na bicie. Tam to prúdi. A tam cítim zmysel celou bytosťou.

Chara