Nepoviem, že nemám rád kontakty s ľuďmi, práve naopak, ale nejako teraz akoby „spracúvam“ nové poznatky, ktoré prichádzajú do môjho života, no a tieto veci, ktoré sú také úžasné a fantastické a majú potenciál naozaj zmeniť celý svet, akoby ostatných vôbec nezaujímali, zosmiešňujú ich, a naozaj nepoznám vo svojom okolí veľa ľudí, ktorí by sa niečomu podobnému venovali, alebo by ich niečo z toho priťahovalo, skôr naopak.

Prečo mnoho ľudí zaujíma iba hmota a ostatným sa vysmievajú?

Hráme tu akúsi hru (každý to môže nazvať inak), do ktorej sme vedome vstúpili. Súhlasili sme s jej pravidlami a bezhlavo sa do nej vrhli. Súhlasili sme s tým, že si tu budeme užívať hmotu so všetkým, čo ponúka. Budeme prežívať smútok a radosť. Budeme obmedzení časom a priestorom. Keď niečo chceme, trvá nám dlhý čas, kým toho dosiahneme. Je krásne pozorovať malé deti, ktoré chcú mať všetko hneď teraz a doslova nechápu, prečo na niečo musia čakať – veď majú ešte v sebe zakorenené z nehmotných sfér, že všetko ide okamžite a jednoducho. Prečo tu musia na všetko čakať? Je to naozaj prísna hra, ale je úplne jedinečná.

Tiež sme sa dohodli, že keď bude chcieť niekto porušovať pravidlá hry, tak mu v tom budeme snažiť zabrániť. Preto môžeme zažívať, že keď meditujeme, zazvoní sused kvôli úplnej zbytočnosti. Rozhodneme sa, že budeme v živote pokojní a vyrovnaní (teda nebudeme využívať všetky emócie hmoty) a ostatní nás začnú popichovať, budú nás zastavovať policajti atď. Čím viac veríme v reálnosť tejto hry, tým vážnejšie ju hráme. Akýkoľvek Vládca Sily (študent Astrálnej akadémie) sa postupne dostáva za oponu tejto hry a reálne zažíva, že svet nie je vôbec vážny a zložitý, že stačí sa len ľahko nadvihnúť nad hmotu a všetko ide úplne jednoducho.

Chybička sa vlúdila

Nastal tu však jeden menší problém – zacyklili sme sa a mnoho ľudí už nevie, že môžu odtiaľ odísť a hra sa pre nich stala klietkou. Narodia sa a napríklad celý život jedia kura, zomrú a hneď po smrti opäť chcú užívať hmotný svet a ďalší život napríklad zasvätia zmrzline. Zomrú a opäť budú niečo chcieť. Tento chtíč spôsobí, že pokoj vyšších sfér takmer nepoznajú, alebo len na pár sekúnd. A postupom cez životy ich duch slabne a oni zabúdajú aj na podvedomej úrovni, že toto okolo nie je realita.

Nemá zmysel sa s takýmito ľuďmi rozprávať o nehmotnom svete, oni to počuť nechcú – chcú hrať hru, berú pravidlá príliš vážne – nech je to z akéhokoľvek dôvodu.

Cesta von – až na samé dno

Až v momente, keď začnú mať pochybnosti a otázky, môžeme prispieť svojou troškou a začať ich prebúdzať. Väčšinou sa to stáva v momente, keď dotyčný klesne až na svoje pomyselné dno a začne sám od seba spochybňovať realitu okolo: „Veď ten svet nemôže byť taký hrozný a zlý.“ a majú vieru, že bude lepšie. Neveria všetkým tým strašným udalostiam, ktoré sa im dejú a chcú ich pochopiť, ich zmysel, význam, pôvod. Otvoria sa novým možnostiam a to je tá správna chvíľa. Napriek tomu odporúčame sa ľudí iba pýtať a nechať ich nachádzať svoju vlastnú pravdu a realitu – nikdy nevnucovať nikomu svoju pravdu. Len taká pravda, ktorú si nájdeme sami v sebe, sa pre nás stáva pevne zakorenenou a už nám ju nikto nevezme. Preto v Astrálnej Akadémii prežívate stovky cvičení priamo z praxe, ale minimum teórie – spoznávate samých seba a to je najcennejšie, čo môžete získať.

Pridaj sa k nám do Astrálnej Akadémie a začni objavovať svet, ktorý je oveľa viac než len to, čo vidíš okolo seba.