V Astrálnej akadémii získavame mnoho nových priateľov, skúseností, zručností a poznatkov. Jedným z nich je aj vedomé stretávanie s ostatnými ľuďmi. Osloviť či neoslovovať nám neznámych ľudí? Prečo to vôbec robiť? Poďme sa nad tým spoločne s Vládcom Sily (študentmi Astrálnej akadémie) zamyslieť.
“Tak to je pre mňa trošku oriešok, ako som už písal o svojich vlastnostiach, nejako nevyhľadávam komunikáciu ani s osobami, ktoré poznám, nebaví ma ani nezaujíma komunikovať o celkom nedôležitých veciach, pre väčšinovú populáciu ale veľmi dôležitých. Tiež Vami uvádzané príklady, ako nadviazať ten kontakt, pre mňa nie sú moc aktuálne, nejako ma nezaujíma, kto si kúpil aké chrumky, alebo kde kúpil topánky. To by som sa musel asi pretvarovať, čo by nebolo dobré, nejako vo vnútri cítim, že nechcem s tými ľuďmi riešiť „tieto“ veci. Je ale pravda, že je potrebné a skvelé nejako tie okolití ľudia okolo nás naladiť na lepšie myšlienky, usmiať sa na nich a pod.”
Záleží len na tebe, či pôjdeš cestou uzavretou, budeš mních, ktorý pomôže vždy, keď je oslovený, alebo pôjdeš aktívne medzi ľudí a budeš vedome tvoriť svoj život.
Obe cesty sú správne a je len na tvojej voľbe, životných cieľoch a preferenciách, ktorá cesta ti je bližšia.
S tým, že si k nekomunikatívnosti, nesmelosti a ďalším podobným vlastnostiam priradil negatívnu stránku tvojej osobnosti, dá sa predpokladať, že ti tvoja nekomunikatívnosť je na obtiaž a rád by si ju zmenil.
Budeš mať ohromné poznanie z meditácií, mentálneho a astrálneho cestovania, budeš mať naozaj obrovské poznatky, ktoré sú pre teba momentálne až nepredstaviteľné, všetko sa bude postupne otvárať. Potom bude len na tebe, čo s týmto poznaním urobíš – či opustíš vedome túto hmotu a pôjdeš ďalej, alebo tu budeš zotrvávať a vedome tvoriť svoj život na planéte Zem.
Môžeš tiež ale využiť súbežne s meditáciami možnosti, ktorá sa ti tu na Zemi priamo ponúka, a spojiť svoju silu s ostatnými ľuďmi. Najlepšie sa učíme a posúvame dvoma spôsobmi:
1) meditáciou a vďaka tomu poznaním vyšších sfér
2) interakciou s ostatnými ľuďmi
Jedna budhistická legenda praví, že Tibetom cestoval jeden veľmi múdry a láskyplný mních. Cestoval od dediny k dedine a všade rozprával a pomáhal ostatným ľuďom. Celý čas mu však robil spoločnosť jeden veľmi nepríjemný muž, ktorý mnícha neustále kritizoval a stále si na niečo sťažoval. Keď sa ľudia mnícha pýtali, prečo si tohto muža vodí so sebou, mních odpovedal: “Len vďaka jeho kritike viem, ako sa môžem ďalej zlepšovať. A jeho večné sťažovanie trénuje moju láskyplnosť, trpezlivosť a pokoj. Vďaka nemu sa stávam lepším.”
Neviem, aké máš plány a ciele do budúcnosti, ale ak by s tým mohol niekto cudzí pomôcť, tak práve vedomé stretávanie je spôsob, ako nadviazať kontakt. Áno – prežiješ množstvo “zbytočných” stretnutí, kedy ostatným odovzdáš “len” dobrú energiu. Ale raz za čas stretneš niekoho, kto ti bude nejako bližší, niečo vás bude spájať.
Akonáhle prejavíme snahu a želanie – stretnúť rovnako zmýšľajúcich ľudí, sami ich aktívne vyhľadávať – potom sa postupom času okolo nás vytvorí naozaj komunita ľudí, ktorí nám budú veľmi blízki a budeme si navzájom pomáhať. Kým budeme uzavretí a neurobíme ten prvý krok, tak si môžeme na samotu a nepochopenie ostatných ľudí ťažkosti sťažovať nekonečné hodiny, ale nič sa nezmení. Sme Vládci Sily a tí si tvoria aktívne svoj život, ako oni chcú. Takže je veľmi dôležité si rozmyslieť, aký život chceme žiť a do jeho realizácie sa s nadšením pustiť. Tu nám zatiaľ vychádza jedna základná otázka: “Chcem žiť samotársky či spoločenský život? Ako má vyzerať môj ideálny život z hľadiska spoločenského?”
“Ešte som vám chcela napísať niečo k vedomému stretávaniu s ľuďmi. Za posledný týždeň ma zastavilo na ulici toľko ľudí, ktorí sa pýtali na cestu alebo chceli s niečím pomôcť, ako inokedy za pol roka. Musela som sa v duchu smiať, ako to funguje. Stačí sa ľuďom pozerať do očí a byť pozitívne naladená a okamžite si ich “pritiahnem”. Taktiež už mi nerobí taký problém ľudí oslovovať a som oveľa viac uvoľnená a užívam si to.
Zažila som tiež rovnako jedno hlboké zahľadanie sa do očí a to ma na niekoľko hodín tak úžasne naladilo, že to ani nejde opísať. Bol to ten pohľad, ktorý trvá o sekundu dlhšie než ten bežný a mala som pocit, že sa svet na tú sekundu zastavil a všetko okolo prestalo existovať. Bolo to strašne krásne. Asi nejaká spriaznená duša… :-)” Jana
“O vedomom stretávaní – vždy som sa naplnil tou radosťou, ktorú som pociťoval ráno v zrkadle.
Naplňujúce pre mňa bolo, že som sa bol schopný baviť s ľuďmi, s ktorými by som sa normálne nebavil alebo by som radšej odišiel do inej miestnosti, než aby som sa s nimi musel baviť. Cítiť ich svet, napojiť sa na ich úroveň, zaujímať sa zo srdca o to, čo zaujíma tých ľudí a byť schopný s nimi hovoriť. Cítim vo vnútri, že je dobre sa baviť najlepšie so všetkými, mám napätie aj v autobuse, či sa s niekým baviť alebo nie. Užívam si to prepojenie myšlienok.
Napíšem príklad:
Bol som na pošte s priateľkou, ktorá išla poslať nejaké obálky. Predtým, než priateľka išla poslať obálky, tak som uvažoval, že sa spýtam starého pána vedľa mňa, či sa dá zaparkovať na námestí. Nepotreboval som to takmer vedieť, ale napadlo ma to a zobral som to ako príležitosť pre vedomé stretnutie. Tak som sa ho so všetkou Láskou a Radosťou v očiach spýtal. Zpočiatku som sa aj trochu bál, ale cítil som, že to je správne. Neuveriteľne ma to prekvapilo. Pán, ktorý pôsobil celkom aj nevrlý a protivný, sa zrazu rozžiaril a začal mi odpovedať. Potom sme pokračovali v komunikácii (myšlienky mi vkladali do hlavy takmer samy). Keď sme skončili, tak som sa s ním rozlúčil a poprial mu pekný deň. Čo som si z toho odniesol? Absolútnu Radosť. Bavili sme sa s človekom, ktorého by som skôr neoslovil, vôbec by som ho nepoznal. Vďaka uvedomeniu si možnosti, že sa s ním môžem baviť (zbavenie predsudkov, systémového nastavenia, že cudzími ľuďmi sa nemám baviť, a strachu), som nadviazal kontakt s neznámou dušou, neznámym človekom – čo ma naplnilo dychberúcim pocitom spojenia.
Jára
Všetko mi prišlo neisté – vzťah, práca, miesto bydliska … zrazu som mala veľa možností a nevedela, ktorým smerom ďalej, prípadne som mala strach, že to nebude podľa mňa. Napísala som si preto všetko, čo naozaj chcem – ako by mal vyzerať môj partnerský vzťah, ako by mal vyzerať môj nový byt, ako by som sa mala cítiť v novej práci a čo by som v nej chcela robiť.
Sálala zo mňa silná negatívna energia. Tá žena, o ktorej som písal na začiatku tohto odseku, to nakoniec odo mňa schytala v plnej paľbe, za čo sa hanbím aj teraz, keď si na to spomeniem. Neublížil som jej na fyzickej úrovni bytia, nikdy by som na ženu nevztiahol ruku. Skôr v citovej a emocionálnej úrovni, vôbec sa nečudujem tomu, že mi povedala, nech sa idem liečiť…
Aké máte vlastnosti a ktoré životné situácie u vás prebúdza k životu? Zamyslite sa práve teraz sami nad sebou a vypíšte si všetky vaše vlastnosti. Tak pozitívne, ako aj tie negatívne. Viete, keď poznáte samých seba, naozaj do hĺbky, tak sa lepšie dokážete ovládať a zmeniť. Nechcete sa zmeniť? Nikdy si nevyčítate nič, čo ste povedali či urobili? "Tyjo.. tu som reagovala príliš prudko. Toto som nemala povedať." alebo "Mal by som viac tráviť času s deťmi, objať ich a byť s nimi. Poslednú dobu som stále v práci."
Často sa mi stávalo, že sa zo spánku prebúdzam tzv. po šupkách – zo sna sa prebudí akoby spodná šupka (fyzicky ale spím) – tá si uvedomí, že napriek tomu, že je už hore, ja stále spím a zvnútra ma prebudí. Často táto šupka ale vidí moje telo v inej podobe, než fyzicky naozaj vyzerá. Chcela by som sa spýtať, čím to je?