Nečakaná záležitosť po Ázgarde... Kto by to bol povedal… Idem do postele. Je približne 2:45 ráno. Ľahám si a prajem si astrálny výstup. V jednu chvíľu cítim obrovskú silu, akoby ma chcela doslova vyhodiť z tela. Hovorím si pre seba: „Ááá, bude astrálny výstup…“. Potom zaspím.

Svetlo, ktorého zdroj som ja sám

Približne po pätnástich minútach sa prebúdzam vo svojom fyzickom tele. Pozerám sa na roh steny. Vidím ho úplne detailne a je osvetlený bielym svetlom.

Zdroje toho svetla však poznám. Som to ja sám. Otváram fyzické oči a vidím to isté, len v slabšej kvalite a s nižšou intenzitou. Napriek tomu je to stále zreteľné.

Je pre mňa fascinujúce vidieť tak jasne astrálnym zrakom, predovšetkým so zatvorenými očami. Takto dobre som cez zatvorené oči fyzického tela ešte nikdy nevidel! Už toto je pre mňa obrovský úspech a jasný posun v mojom vlastnom prežívaní.

Izba ponorená do tmy

Najlepšie na tom je, že mám v izbe takmer úplnú tmu. Bohužiaľ sem pravidelne prenikajú svetlá z okolitých bytov alebo prechádzajúcich áut cez škáry v žalúziách.

V tú chvíľu však bola vonku naozaj tma. Vďaka môjmu zážitku však tma nebola ani vo vnútri izby.

Zvláštny hukot v pravom uchu

Ešte pred zaspávaním som zistil, že mi veľmi zvláštne hučí v pravom uchu. Samozrejme ma napadlo toho využiť a pokúsiť sa vďaka tomu vystúpiť. Znova zatváram oči. Počujem hukot v uchu a cítim ťarchu na pleciach. O chvíľu som mimo tela.

Astrálne telo pláva samo

Bohužiaľ svoj pohyb takmer nedokážem ovládať. Preplávam izbou smerom ku kuchyni a následne prechádzam stenou.

Ešte predtým si uvedomujem dve veci naraz:

• takmer nemôžem pohybovať astrálnym telom,
• zároveň vnímam svoje spiace fyzické telo.

Mám tiež pocit, akoby mi niekto sedel na pleciach. Astrálne telo akoby išlo alebo plávalo samo stále rovno. Ja iba korigujem jeho smer.

Prijatie namiesto strachu

Celý zážitok sa už začína prelínať so snovou realitou. Plávam smerom k nejakému zrkadlu a stále cítim ťarchu na chrbte. Prijímam ju a som zvedavý, čo v zrkadle uvidím. Nemám strach. Som v prijatí a so zvedavosťou čakám, čo mám na chrbte, nezávisle od toho, čo by to mohlo byť.

Uvedomenie, ktoré mohlo počas okamihu zmiznúť

Potom sa ocitám späť vo svojom fyzickom tele a uvedomujem si: „Veď som mal sakra astrálny výstup!“

Rýchlo vstávam a idem si všetko zapísať do denníka. Keby som toto uvedomenie prehliadol a nevenoval mu pozornosť, počas okamihu by zmizlo, zahalené mysľou, ktorá by mi nahovorila niečo v tomto zmysle: „To sa ti len snívalo. Nič to nebolo.“

Práve preto si svoje zážitky zapisujem hneď. Kým sú ešte živé, jasné a nezakryté bežnými myšlienkami.

Váš T⚡O⚡R⚡I⚡X ⚡X⚡ 🌟
Študent Equilibria Academy

Niekedy sa vedomý zážitok objaví práve v okamihu, keď ho najmenej čakáš. V Equilibria Academy sa môžeš učiť rozpoznávať prechodové stavy, vnímať svoje astrálne telo a uchovávať spomienky na nočné dobrodružstvá skôr, než ich prekryje každodenná myseľ.