Strata kamarátky

Pred desiatimi rokmi som mala kamarátku, spolu sme chodili na základnú školu a boli sme kamarátky, kým jej život neskončil. Vždy ma vyhľadávala, keď mala nejaký problém, vedela, že sa na mňa môže obrátiť, chodila si ku mne pre radu. Jedného pondelka pred desiatimi rokmi zomrela pri autonehode a v ďalší štvrtok sme ju pochovali. Odvtedy sme sa už tak často nestretávali. Ja som mala vtedy priateľa a ona tiež, a mala tiež inú kamarátku, s ktorou trávila čas. V sobotu sme sa opili s tou jej kamarátkou, ktorá s ňou trávila posledné mesiace. Opili sme sa doma a skončili sme na diskotéke, ktorú kamarátka celú preplakala, a ja, ktorá moc nepijem, som sa vrátila domov a išla spať.

V noci sa mi stala zvláštna vec - ocitla som sa vo svete zomrelých

Ocitala som sa v bielom svetle, inak sa to ani nedá nazvať. Všetko bolo biele a žiarivé. Tá kamarátka, čo zomrela pri nehode, sedela v klubíčku a tvár si zakrývala asi rukami. Bolo to veľmi zvláštne. Začala na mňa kričať, ale pritom nerozprávala. Pýtala sa ma, kde je, a ja som jej povedala, že neviem. Pýtala sa, čo sa jej stalo, a ja som jej povedala, že zomrela pri autonehode a že sme ju pochovali. Ale ani to nešlo z mojich úst.

Potom sa ma pýtala, prečo Laura plakala, tá jej kamarátka. Znova som jej hovorila, že kvôli tomu, že ona zomrela. Potom to nejako pochopila a pýtala sa na jej rodičov, ako sa majú, a či sú spolu. Povedala som jej, že boli spolu na jej pohrebe. Vtedy som ani nevedela, že jej rodičia majú nejaké problémy.

Všimla som si, že tam v tom svetle je o kúsok ďalej lavička so stolom, za ktorým sedel jej priateľ v zelenom plášti. Tiež som mu nevidela do tváre, ale vedela som, že to bol on. On tú nehodu prežil, ale v tú dobu bol v nemocnici v umelom spánku. Na neho sa nepýtala a ani ho neregistrovala, že je tam.

Moc si to už nepamätám, ale viem, že keď pochopila, čo sa jej stalo, tak som odtiaľ odišla. Potom si pamätám len náraz do hrude a že som si sadla a hlboko sa nadýchla. Vtedy som si toho pamätala viac, ale teraz už len matne.

Skúška Astrálneho Cestovania - niečo z ruky bolo vonku

Po čase som začala mať záujem o astrálne cestovanie a viem, že by som to dokázala. Párkrát som sa aj pokúsila, pretože vo vnútri seba viem, že to dokážem. Dokážem vypnúť svoje telo a vnímať len energiu tela, tak by som to nazvala. Raz som to skúšala s rukou, ale potom som si uvedomila, že to nemá zmysel, že mi to asi nepôjde, a myslela som si, že som tú ruku zdvihla celú, ale keď som ju položila späť, necítila som, ako sa tá ruka, tá koža vlastne dotkla postele. Takže tá ruka vôbec nevzniesla sa z postele, ale niečo z nej bolo vonku.

Hlava astrálne vystúpila!

Neskôr, keď som sa o tom viac učila, rozhodla som sa to skúsiť cez hlavu. Znova som dokázala nevnímať svoje telo, dokázala som ho úplne vypnúť, úplne sa uvoľniť. Keď som vedela a sústredila sa na to, že idem von, tak som skúšala silou vôle alebo neviem, ako to nazvať, zdvihnúť hlavu.

Hlava išla von, ale bolo to, akoby bola prilepená na nejakej gume, ktorá sa stále natiahla. Cítila som, že už som dosť vysoko, že tá guma sa už pretrhne, ale potom som asi znejistela, a potom sa ozval aj močový mechúr.

Klaudia A.