Čo je depersonalizácia a ako ju zvládnuť?

Čo je depersonalizácia a ako ju zvládnuť?

Prišiel nám veľmi vnútorný email, kde čitateľka popisuje najrôznejšie prežitky svojej existencie/neexistencie. Krásne tu popisuje hlavne depersonalizáciu - teda stav, keď ja neexistujem, ale svet okolo mňa áno.

Čitateľka hovorí o psychospirituálnej kríze, čo je už samo o sebe krásne uchopenie všetkého, čo prežíva a vydáva sa správnym smerom. Poďme nahliadnuť do jedného prežitku, ako možno vnímať tento materiálny svet a ako sme reagovali.

Dobrý deň,

narazila som na vás a chcela by som sa opýtať, či toto môže byť len psychospirituálna kríza a či s tým môžem nejako fungovať. Mám veľmi ťažké stavy v podobe pocitov vlastnej neexistencie, ktoré prežívam celý život. Prvýkrát sa objavili v mojich deviatich rokoch, prichádzajú a odchádzajú. Vo veku pätnástich rokov ma tieto stavy držali dva roky doma a teraz, kedykoľvek sa vrátia, sú stále ťažšie. Základné funkcie v živote vôbec nemôžem vykonávať – nemôžem chodiť do práce, sústrediť sa na to, kto som. V tých chvíľach začnem mať ešte väčší strach, že zabúdam, kto som, nemám identitu, neviem, kde som, a všetko sa zdá nereálne. Bojím sa, keď vstávam, aj keď idem spať, a cítim, že som v nejakej čiernej diere a ničote, ktorá ma nechce pustiť.

Vnímam sa z iných uhlov ako zo svojho tela, mám pocit, že cestujem nechcene. Necítim sa bezpečne, bojím sa, mám úzkosti a často to nie je možné poriadne prežiť. Hľadám pomoc, porozumenie a cestu, kadiaľ ísť. Okrem toho prežívam vízie a cítim veci, ktoré nie sú v tomto svete, čo je nevysvetliteľný stav. Ľudia to na mne nespoznajú, ale môj vnútorný svet je len o prežití.

Búši mi srdce, potím sa, mám úzkosť, bojím sa smrti. K tomu sa mi dejú stavy znecitlivenia tela, mám pocit, že nemám svoju váhu, necítim svoj život ako svoj, nevnímam ľudí, ktorých poznám, ako známych. Moji rodičia sú mi vzdialení, seba v zrkadle nevidím ako seba. Je pre mňa zvláštne mať telo, cítim sa ako cudzinec. Často vypnem, akoby som stratila pocit seba samého, trpím nadmerným zabúdaním slov, mením vety. Mám potrebu neustálej kontroly aj svojho vzhľadu. Hľadám všade odpovede, ktoré sú protichodné a mätúce, neviem, čo je pravda a čo nie, niekedy cítim halucinácie. Nemyslím si, že vidím nereálne veci, ako vibrácie v priestore alebo bytosti, ktoré vídam od malička – sú viac než reálne a nevidím ich sama. Mám sny, kde nie som sama, a prežila som obdobie, keď ma unášali.

Niekedy sa necítim vo svojom tele vedome sama, v očiach to nie som ja. Prežívam agresiu, pretože sa cítim neviditeľná. Mám tlak na hrudi, bolesť v hrdle, závraty, pocity na vracanie, bolesť hlavy, akoby som odpadávala. Nemám energiu, niekedy sa cítim veľmi ťažká a potom zas, že sa nemám čoho chytiť.

Prežívam zmätok, bojím sa spať a tiež chaosu v myšlienkach, bojím sa, že som chorá neurologicky alebo srdcovo. Počujem vlastné myšlienky a podvedomie, aj keď nepremýšľam. V bezčase zaspávam a počujem myšlienky, ktoré som mala niekedy predtým, ale počujem ich teraz. Medzitým zabúdam a spomínam si, že vôbec existujem. Čas v mojom svete takmer neexistuje, nechápem, ako všetko plynie, priestor sa zmenšuje a zväčšuje.

Je to nejaké ťažšie štádium psychospirituálnej krízy? A prečo to nie je len raz za život, ale neustále sa vracia?

Ďakujem vám.

Krásny deň, Jitka,

ďakujeme za dôveru, s ktorou sa na nás obraciaš. Veľmi si jej vážime.

To, čo popisuješ, sú skutočne prežitky súvisiace s psychospirituálnou krízou. Hoci sú teraz veľmi nepríjemné, môžem ťa uistiť, že sú bezpečné a tieto stavy dobre poznáme.

Psychospirituálnu krízu, ako ju definoval Stanislav Grof, je v SR vnímaná veľmi negatívne, pretože obsahuje slovo „kríza“. Grof to pôvodne myslel inak - kríza = príležitosť = zrod niečoho nového.

Tieto chvíle môžu trvať dni, ale aj roky, kým človek nedôjde k správnemu uchopeniu a pochopeniu a následnej implementácii do svojho života. Veľmi tomu napomáha Sprievodca, ktorý si tým sám prešiel a dokáže celým procesom čo najrýchlejšie prejsť.

My by sme ti mohli pomôcť v Equilibria Academy, kde by sme boli v každodennom kontakte a išli krok po kroku. Momentálne máme Akadémiu plnú, ale je poradovník na vstup, veľmi by som ti odporučila sa naň prihlásiť.

Pre stabilizáciu svojej identity môžeš zatiaľ urobiť nasledovné:

1) Fyzická aktivita – najlepšie prechádzky, ideálne beh (ak ho zvládneš), do prírody.
2) Práca na záhrade, alebo aspoň ručné práce, upratovanie domácnosti.
3) Hutnejšia strava – mäso, obilniny, strukoviny.
4) Studené sprchy

Aj keď to znie zvláštne, tieto štyri veci, ak ich budeš robiť každý deň, ti veľmi pomôžu usadiť sa v hmotnom svete a stabilizovať sa.

A ďalej toto:

1) Ak medituješ, prestaň teraz meditovať

2) Popisuj sa

Aj v momente, keď máš pocit, že neexistuješ, si stále vedomá sama seba, teda existuješ. Začni tým a postupne viac konkretizuj:

- existujem
- som ľudská bytosť (evidentne nie si napríklad žaba alebo kvetina)
- som žena
- som matka, dcéra, vnučka, manželka – všetky roly, ktoré tu máš
- som Jitka
- milujem šport, hudbu
- som šťastná, charizmatická, výbušná

Týmto spôsobom sa postupne ohraničíš a pocit, že neexistuješ, postupne odznie.

3) Popisuj sa počas dňa

Maj pri sebe ceruzku a papier a zapisuj, čo cítiš a čo tvoju emóciu vyvolalo.

Napríklad:

- svieti slnko – dobrá nálada
- štekanie psa – vystrašenie
- raňajky – pohoda
- hádka s kamarátom – nahnevanosť, rozčarovanie, sklamanie, smútok

Takto si urob počas dňa aspoň 50 zápisov a rob to najmenej týždeň. Uvidíš, že sa budeš cítiť lepšie.

Všetko toto sú SOS praktiky, ktoré fungujú, ak sa pravidelne opakujú.

Aby sme dokázali všetko, čo sa ti od detstva deje, správne uchopiť, potrebovali by sme každodenný pravidelný kontakt a tvoju vôľu všetko zmeniť. Každodenné stretnutia vôľu opäť podporujú a je to jedno krásne fungujúce koliesko.

V Equilibria Academy máme celý komplexný systém a podporu, ako zvládnuť to, čo prežívaš, a opäť sa vrátiť k plnohodnotnému životu.

NOVÉ A MODERNÉ

AUDIOMEDITÁCIE