Hneď na začiatku priamo a narovinu: Nič nemusí byť tak, ako je všeobecne známe.

Všetci sme asi počuli tie hrôzostrašné príbehy o spánkovej paralýze, kedy nešťastníkov, ktorí ju zažijú, navštívia démoni, mimozemské bytosti, čarodejnice, bytosti zo sveta tieňa atď. Nechcem podobné zážitky zľahčovať, reálne sa dejú. Ľudia so spánkovou paralýzou skutočne vidia, prežívajú tieto a mnohé ďalšie zážitky a vnemy veľmi reálne a je to naozaj k smrti nepríjemné.

Moje skúsenosti so spánkovou paralýzou sú však úplne iné. Ešte predtým, než som sa stal študentom Equilibria Academy a prijal svoje charizmatické meno a podstatu Atonisa, mal som nepravidelné, napriek tomu pomerne časté skúsenosti nielen so spánkovou paralýzou. Čítal som všetky tie skúsenosti ostatných a mal som z toho priamo hrôzu. Lenže mne sa nikdy pri epizódach spánkovej paralýzy nič z toho nedialo. Ale absolútne nič. A nezáležalo na tom, či sa paralýza vyskytla pri zaspávaní, alebo po prebudení (druhá varianta sa mi však stala len málokedy, oproti prvej variante).

Odpoveď som hľadal a náhle mi prišla.

Na vine môže byť hypnagogický stav

Existuje stav, ktorý sa vedecky nazýva „hypnagogia“. Je to stav, ktorý sa objavuje, keď je človek v polospánku, často pri večernom zaspávaní, alebo aj vo veľmi hlbokej meditácii (opäť, vlastná skúsenosť). Sú to určité „snové fantázie“, ako tu bolo popísané. Ako také sú neškodné, sú to iba útržky snov, veľmi surreálne, až bizarné. Často sú to aj zvuky, alebo telesné pocity. Zažije to v živote mnohokrát snáď každý relatívne telesne a psychicky zdravý jedinec. Je to vlastne stav, keď myseľ už ulieha k spánku a produkuje tieto obrazy, zvuky, kinestetické pocity.

A aký má hypnagogický stav súvislosť so spánkovou paralýzou? Nuž, ak existujú tieto dva fenomény v jeden okamih dochádza k telesnej paralýze a k negatívnym vizuálnym, sluchovým, kinestetickým zážitkom. Vzniká potom dojem, vyvolaný väčšinovým empirickým prežitkom, že tieto dva javy sú v sebe hlboko spojené. Nemusí to tak byť, minimálne nie vždy.

Sám som toho dôkazom. V mojich zážitkoch so spánkovou paralýzou sa totiž nevyskytoval tento hypnagogický stav, nedochádzalo teda k ničomu mimoriadnemu, nič som nevidel, nepočul, necítil. Takých ľudí je, zdá sa, veľmi málo, no som jeden z nich.

Pretože čo viem, zaspávame dvakrát. Mysľou a telom. Pri spánkovej paralýze zaspáva telo, pri hypnagogii zaspáva myseľ. Ak zaspávajú tieto dve naše zložky súčasne, vznikajú tieto negatívne prežitky a my máme zo spánkovej paralýzy strach.

Tri spánkové paralýzy po sebe

Mal som asi tri spánkové paralýzy po sebe. Veľmi krátke epizódy, vyvolané vedome. Nestalo sa nič negatívne ani ň, haha. Pretože moja myseľ jednoducho bola stále relatívne bdelá. Áno, bola v hlbokom stave, ale nezaspávala, ako zaspávalo moje telo. Trikrát po sebe a žiadny ufón mi po izbe nerobil rošambo, ako by povedala moja mama.

Stalo sa mi to aj dosť nedávno. V týchto týždňoch pomáham rodičom s drevom na zimu a to veľmi, veľmi unaví telo. Čo je ideálna podmienka pre spánkovú paralýzu. Telo je tak unavené, že jednoducho zaspí.

Večer som teda ľahol do svojej postele a netrvalo dlho a dostavila sa spánková paralýza. Nebola úplná, ale veľkou časťou tela som naozaj nemohol pohnúť. Ako paralýza pominula, hneď na to nasledovala ďalšia. Opäť nebola úplná, ale až na hlavu som bol paralyzovaný celý. Po prebudení z tejto paralýzy sa dostavila tretia, celková. Nebudem vám klamať, príjemné to nebolo. Rozhodne by som nerád tvrdil, aká je spánková paralýza úžasná. Ale ani tak som nezažil nič mimoriadne.

Áno, cítil som veľmi nepríjemné pocity, prameniace z nemožnosti sa pohnúť, ale tým, že moja myseľ bola bdelá, bol tento nepríjemný zážitok dôsledkom nezvyklého procesu nemožnosti sa pohnúť. Mohol by som ten pocit opísať ako strach, možno silnú obavu. Je naozaj veľmi zvláštne a nepríjemné nemôcť sa pohnúť.

Preto som následne bohužiaľ nevystúpil astrálne, pretože tento strach, táto obava mi v tom zabránili. Ale dali mi to naopak obrovskú motiváciu nájsť nejaký spôsob, ako unaviť telo. Drevo sa vozí dodnes, ale motivácia prežívať stav spánkovej paralýzy je stále veľmi silná. Pretože mi to dalo obavu, ale zároveň istotu, že TERAZ je to možné. A istota a dôvera je silnejšia než akákoľvek obava.

Preto ako som povedal na začiatku: Nič nie je tak, ako tvrdí väčšinová skúsenosť. Môže to byť aj skúsenosť skôr relatívne nevedomá. Nie malá, alebo nedostatočná, ale iba nie je braná zo všetkých stránok tejto skúsenosti.

Preto ak sa vedome pokúšame o spánkovú paralýzu, je dobré byť mentálne viac bdelý, aby sme zabránili hypnagogickému stavu a tým pádom môžeme mať istotu, že nebudeme reálne prežívať niečo veľmi hrozné.

Čo myslíte, nie je to pozitívna správa aj pre tých, čo trpia spánkovou paralýzou?

Pridaj sa k nám do Equilibria Academy a nauč sa zvládať spánkovú paralýzu.