Do vtedajších Vládcov Sily, súčasnej Equilibria Academy som nastupovala ako Terez. Brutálna „chaotička“ s gulášom z myšlienok v hlave, ktorá závidela komu mohla, len s malou štipkou sebavedomia, so sebadisciplínou niekde na bode mrazu. Chcela som však zlepšiť veľa vecí okolo seba, možno dokonca celý svet.

Po nástupe do Equilibria Academy som bola milo prekvapená, aké sa začali diať zmeny! Tie zmeny sa však diali vďaka tomu, že som na sebe začala makať. A že nám Sprievodca Azgarielus dokáže dať do tela! Do toho fyzického i astrálneho! :-D

Zmeny začali byť viditeľné na mne a ako som sa menila ja, menilo sa aj moje okolie.

Veľa vecí (i ľudí) z môjho života začalo odchádzať a prichádzali ľudia noví. Prichádzali však tí, čo boli na ceste Vládcu Sily so mnou, ale aj „z vonku“. Boli to takí ľudia, ktorí mi mali odovzdať dary v podobe nových poznatkov, pochopenia, myšlienok. Ľudia bohatší než som ja. Práve oni mi mali čo dať.

A tak som začala tvoriť. Najprv som písala rozprávky, o ktoré však nebol záujem. Bolo to preto, že o tom, že píšem, vedela len malá hrstka ľudí a nakoniec, ten záujem dostať ich medzi veľkú skupinu ľudí, vo mne čoskoro vyhasol. Potom som tvorila videá a pomáhala s marketingom, vízia to bola krásna a veľká, ale aj tá nakoniec upadla do zabudnutia. Ani táto činnosť ma nenapĺňala.

Dva roky úspechov

Keď som na sebe, po duchovnej i fyzickej stránke pracovala necelé dva roky, rozhodla som sa z Vládcu Sily odísť. Veď vďaka nim bolo moje telo i duša uzdravené a nastal čas si vychutnať pohodu ...

„Už si dosiahla všetko, čo si chcela?“ pýtal sa ma pri odchode môj sprievodca Azgarielus.
„Áno, ďakujem ti za všetko, veľmi si vážim všetko, čo si pre mňa urobil…“ znela moja odpoveď.

1) Vzťahy v rodine boli oveľa lepšie, ľudia sa na mňa už nepozerali ako na hromadu nešťastia, ale skôr s očakávaním, s čím novým prídem.

2) Veľkou radosťou pre mňa bolo aj to, že som sa naučila astrálne cestovať.

A tak som sa vzpriamene odchádzala v ústrety novým zajtrajškom. Pred odchodom som si ešte napísala do svojho denníka vo Vládci Sily, že si prajem dievčatko, šťastné tehotenstvo a pohodový pôrod. A budem ju plne dojčiť. Čoskoro nato som otehotnela.

S priateľom sme chceli druhé dieťa. Aby Davídek (náš prvý syn) nemusel byť sám. Druhého súrodenca potreboval ako soľ.

Astrálne cestujem v tehotenstve a rozprávam sa so svojou dcérou

Raz v noci, bolo to v druhom mesiaci tehotenstva, som mala obrovské nutkanie opäť astrálne vystúpiť. Ako keby ma až nejaká veľká sila ťahala von z tela. Mala som však trochu strach, že keď opustím svoje fyzické telo, ublížim tým aj bábätku, ktoré vo mne s pokorou pomaly vznikalo. Preto som vystúpila len na pol. Iba do úrovne hrudníka.

Boli sme v spálni ja, Davídek a priateľ, obaja už dávno spali a ja teda vycestovala.

Práve oproti mojej posteli, pri nohách, stála malá dievčatko. Bola to len silueta, konkrétne črty tváre a ďalších častí tela viditeľné neboli. Zaujala ma na nej záplava dlhých, vlnitých vlasov, ktoré mohli siahať do pása. Vychádzal z nej obrovský pokoj a pohoda. Vnímala som jej úsmev, bola krásna. “Ahoj mami!” pozdravila ma.

Hneď potom som sa ako lusknutím prstov vrátila späť do tela. To stretnutie ma prekvapilo. Nikomu som o ňom však nepovedala. Po nejakom čase sa opakovalo. Tá istá situácia, opäť ma niečo lákalo von z tela, tentokrát už bol môj strach menší. Oveľa menší. A znova tam stála ona. Zase ma láskyplne pozdravila.

Poznám tak pohlavie skôr ako gynekológ

Začali sme spolu komunikovať každý deň, už som vedela, že pod svojím srdcom nosím dievčatko. (Termín pôrodu mi určil gynekológ na 7.9., čo je dátum úmrtia nášho otca.)

Keď sa ma lekár spýtal na ďalšej kontrole, či chceme vedieť pohlavie, odpovedala som: “no jasné.”

“Nie je to také jasné, veľa párov si to nechá pre seba…” odpovedal doktor.
“Pravdepodobne je to slečna. Nie pravdepodobne, ale určite” informoval ma.
Zaliala ma obrovská radosť. “Ja som to vedela!” Zakričala som na celú ordináciu.

Astrálne sme rozprávali každý deň 💜

Nebol deň, kedy by sme spolu nekomunikovali. Preberali sme spolu, s Leontýnkou, úplne všetko. Hovorila mi o svojich myšlienkach, pocitoch, radila mi a počúvala… veľa sme toho spolu prekonali a zvládli. Celé tehotenstvo tak prebehlo pokojne, pohodovo a šťastne…

Pôrod bol rýchly a bezbolestný. Áno, bezbolestný. Skôr som neverila ženám, ktoré tvrdili, že pôrod bolieť nemusí, krútila som hlavou nad označením “orgazmický pôrod” ale teraz som bezbolestný pôrod skutočne zažila. Potom, keď som ju prvýkrát objala, zaplavila ma ešte väčšia radosť a obrovská vlna šťastia.

Vďačná som tiež personálu v Mulačovej nemocnici v Plzni za to, že nás nechali s Leuškou prežiť bonding, počas ktorého sa prisala a ja som začala dojčiť! A plne dojčím dodnes. Zvládli sme prekonať snáď rodinné prekliatie, pretože veľa generácií žien predo mnou nedojčilo, pretože mali málo mlieka. Zvládli sme to vďaka úžasnému spojeniu, častej mentálnej komunikácii a láske, ktorá v nás rástla už od obdobia prenatálu.

A viem, že my spolu toho v tomto živote zvládneme ešte veľa. Sme len na začiatku.

Vďaka tomu som dospela k pochopeniu, že je potrebné, aby som na sebe pracovala ďalej. Ďalej sa rozvíjala a vylepšovala svoje schopnosti. A tak som sa vrátila späť na cestu Vládcu Sily, do Equilibria Academy. Ďakujem svojim super priateľom, spolužiakom za podporu, za to, že si túto cestu môžem opäť dopriať.

A preto som sa rozhodla pomáhať ženám, ktoré si prajú otehotnieť dosahovať ich sny, napájať sa na duše ich bábätiek, komunikovať s nimi a prežívať šťastné a harmonické tehotenstvo a vedomý, pohodový pôrod, pretože každá mamička, ktorá si dieťa zo srdca praje, si taký zážitok vo svojom živote zaslúži.

A to sme len na začiatku.

S láskou

MAnDRAGOriS, študentka Equilibria Academy

Pridaj sa k nám do Equilibria Academy a začni písať svoj vlastný príbeh.